Teplý tatko - 2.časť

Autor: Lenka Daňová | 19.6.2013 o 13:39 | (upravené 21.6.2013 o 20:37) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  47x

Posledný test na tejto škole... Krása. Už len koncoročný test z matematiky a sme za vodou. Počas všetkých prestávok je v triede rušno.

Všetci si ešte na poslednú chvíľu snažia si overiť svoje vedomosti u tých najlepších, otvorené učebnice si zasúvajú pod lavicu a chystajú si všetky tie rysovacie potreby spolu s perami a ceruzkami. Skláňajú sa nad stolmi s umelými obrusmi a píšu si ťaháky. Drobné písmenká tlačia medzi farebné obrázky a nápisy. Niektorí majú pred sebou papiere natrhané na malé kúsočky, na ktoré si píšu odpovede a potom si ich strkajú do vreciek alebo do tenisiek. Jedna baba si ťaháky skrýva za kvetináč na okne. Pokrútim hlavou a vrátim sa späť k vzorcom. Ja si ťaháky nepíšem, nie že by som bola taká uvedomelá, ale proste mám vždy pocit, že mi na to prídu a tak aj keď ho mám, nepoužijem ho.
Popravde, už sa ani nemusíme veľmi snažiť; sme prijatí na školy a  táto známka nám už veľmi neovplyvní priemer. A potom je tu to občasné zľutovanie sa učiteľov nad nami na konci roka. Už nás chcú mať z krku.
Zazvoní. Je to tu...
Dvere sa rozrazia a za znenia fanfár vstupuje rytier (bez koňa, asi by ju ani neuniesol) a svojím skúseným okom brázdi po triede. Všakže, tridsať rokov skúseností na škole urobia svoje a pri svojom zlatom stolci sa zastaví, zhodí testy a zreve: ,, Adam a Diana! Okamžite sem!´´
Verte mi, ak by som pred hodinou nešla na záchod bola by podo mnou mláčka... Adam sa zmätene rozhliadne po svojich zvieracích priateľov, ale už sa náhli cez uličku k nášmu poslovi dobrých správ a vzdelanosti. Ja s trochu pomalšími reflexami uháňam za ním, ale potknem sa a silnejšie dupnem.
,,Čo robíš?´´ zrúkne, môj vykupiteľ z nevedomosti.
,, Nič. Len som sa potkla...´´ pípnem. Zhnusene sa na mňa pozrie. Cítim sa ako pod rengénom, dokonca sa začnem aj hanbiť za svoju spodnú bielizeň. Mala som si radšej zobrať čisto bielu...
,, Bavili ste sa! A máte určite aj ťaháky!´´ poklepe po katedre. Asi si myslí, že vyzerá ako Sherlock Holmes. To sotva!
,, Čo? Ja nemám ťaháky!´´ ohradí sa Adam. Ja len chabo prikyvujem a snažím sa tváriť naivne so zlomeným duchom a osobnosťou. Predsa len, nepotrebujem, aby mala pocit, že tento červ (ja) vie aj samostatne myslieť...
,, To ti tak verím. Vyberte si všetko z vreciek!´´ Ach, nie! Ja mám vo vrecku vložku a osmrkanú vreckovku! Zdráhavo vyťahujem svoj náklad a pozerám sa do zeme. Načiahne ruku aby som jej to tam dala.... S tou vreckovkou asi nerátala. Keď zbadá, že aj ja som človek a mám určité potreby, tak len ma zhnusene pošle na miesto.
Bohužiaľ, Adam mal naozaj ťahák vo vrecku a tak dostal zápis a dávku ohlušujúceho revu na jeho osobu. Našťastie, ďalších už nekontrolovala. Zvláštne nemyslíte?
Keď sa rozdajú testy rozdajú už nás nechá na pokoji. A to doslova, bežne ak niečomu na teste nerozumiete tak sa smiete spýtať. Ale tu to akosi neplatí. Nevieš? Hm, máš smolu.
Testy sú ľahké, vlastne aj monitor bol ľahký. Keď sa hlásite na strednú školu bežne majú deti doučovania a tie vás pripravia tak dobre, že všetko čo sa robí v škole vám príde hrozne ľahké. Niekedy uvažujem či ma tie dočká nenaučili viac ako škola.

 

Po škole – 16:34

Pred pár minútami prišli bratia. Dvojičky, ale rozdielny ako deň a noc. Jeden bledý s blonďavými vlasmi a s láskavým prístupom k vzdelaniu a druhý tmavý ako čert a aj s takou istou tmavou mysľou.
Prekvapilo ma, že prišli. Už dávno s nami nebývajú a dnes je utorok, tak nevidím dôvod, prečo prišli na návštevu. Určite to nebude preto, že by sme im veľmi chýbali. Ani sa im nedivím...
Keď prišiel otec všetci sme si sadli do obývačky a jedli maminu bábovku. Taká milá rodinná idylka. Kazil to len fakt, že nemá byť prečo. Páčilo sa mi ako sme zase všetci spolu, ale vedela som, že tu niečo nesedí. Aj keď sa rodičia snažili správať nenápadne, neustále sa na seba pozerali a držali sa za ruky. Mama sa na otca podchvíľou usmievala a mala som pocit ako keby ho očami na niečo vyzývala. Na niečo čo by mal urobiť. A vtedy ma napadne tá scestná myšlienka. Mohla by byť pravda, že rodičia čakajú ďalšie dieťa?
,, Mami? Deje sa niečo?´´ nadškrtnem. A ostražito pozorujem jej reakciu.
,, A malo by sa?´´ nevinne sa na mňa pozrie.
,, Len... všimla som si, že sa s otcom na seba stále pozeráte. Tak ma napadlo či sa niečo stalo.´´ na posledné slovo vyviniem dôraz.
,, Tak im to povedz.´´ stisne mama otcovi ruku.
Bratia prižmúria oči, dokonca už aj oni cítia zmenu vo vzduchu.
,, Takže... sťahujeme sa.´´ povie otec z mosta do prosta. Vydýchnem. Sťahujeme sa.
,, A kam?´´ nechápavo na neho pozrie Lukáš.
,, Do Rakúska. Do takej milej dedinke na hranici.´´ usmeje sa milo.
,, Prečo?´´ stále nechápe. Som rada, že sa pýta on, ja sa aspoň môžem tváriť, že sa mi ten nápad páči.
,, Mám vo Viedni prácu. A tak sme si s maminou povedali, že takto to budem mať bližšie.´´ usmeje sa zase na mňa. Samozrejme, mňa sa to týka, nie bratov.
,, Prečo ste mi to nepovedali skôr?´´ opýtam sa.
,, Mala si toho veľa.´´ pohladia mi ruku. Prikývnem. Neskáčem síce od radosti, že pôjdeme preč, ale viem, že je to pre otca šanca na lepší svet.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?