Bylinkárka -2.časť

Autor: Lenka Daňová | 19.6.2013 o 21:45 | (upravené 21.6.2013 o 20:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

Lesná jahoda. Síce drobná, ale zato veľká bojovníčka proti ľudským ochoreniam. Zbieram jej listy odvtedy, čo sa objavia na kraji lesa a chodím si pre ne počas celého roka. Lesná jahoda je moja najobľúbenejšia priateľka spomedzi byliniek. Teda, hneď po Alchemilke.


Juraj ma nasledoval niekoľko krokov za mnou a neustále sa obhliadal. Popravde jeho prítomnosť ma veľmi znervózňovala. Boli sme na lúkach ďaleko od civilizácie. Tu panovali iné pravidlá ako medzi ľuďmi. Tu nevládli krutí páni a cirkevní vyberači desiatkov, ale láska a symbióza všetkého živého. Panoval tu pokoj a súhra medzi zvieratami a rastlinami. Nechodila som sem len pre liečivé bylinky, ale aj pre ten pokoj a harmóniu. Lenže ťažké kroky vojaka vystrašili všetko živé a pokoj a súlad vystriedala ostražitosť spolu so strachom. Každý jeho krok pošliapal trávu a zahubil veľké množstvo neviditeľných chrobáčikov. Bolo mi ľúto, že kvôli mojej bezpečnosti zahynuli toľké bytosti.
V chládku lesa som si položila košík do trávy a vybrala z vrecka záhradné nožnice. Chvíľu mi trvalo kým som našla tie najmladšie jahody a potom som im opatrne odstrihla lístky. Ale nie všetky, aj ony musia z niečoho žiť. Bola som rada, že som ich stihla odstrihnúť ešte pred kvitnutím, teraz mali najlepšie hojivé účinky.
Cítila som ako ma od stromov pozoruje. Najskôr som si pomyslela, že keď už je tu tak by mi mohol pomôcť, ale uvedomila som si, že pre tohto človeka je priveľa aj to, že tu musí so mnou byť, nieto mi ešte pomôcť. A tak som sa správala ako vždy, vypustila som z hlavy jeho prítomnosť a robila si svoju prácu. Na obed som mala dostatočné množstvo listov, a tak som sa pobrala hlbšie do lesa na jednu čistinu, o ktorej som vedela, že rastie Alchemilka. Aj keď sme sa neustále vychádzali na kopce a potom späť do malých lesných údolí, môj spoločník sa neozval. Ani sa len nespýtal kam máme namierené. Po prvýkrát sa začal zaujímať o náš smer cesty až vtedy keď začal padať súmrak a my sme ešte stále boli v lese. Bola som zvyknutá sa v takéto teplé dni vracať domov až za tmy. I keď som mala na pamäti, že on to určite nevie, nechcela som mu hovoriť veci, na ktoré sa nepýtal. Predsa len, nevedela som či to vôbec chce vedieť.
,, Nemali by ste sa vrátiť?´´ bol to skôr rozkaz ako otázka.
,, Dobre, ale cestou späť sa ešte zastavíme na južných pastvinách.´´ Prižmúril oči, ale nič ďalšie už nepovedal. Cesta nám trvala dve hodiny a všade už bola tma. Keď sme sa blížili k južným pastvinám, preťal tmu výkrik. Výkrik ženy, ktorá mala o pár dní priviesť dieťa na svet. Bola som si istá, že túto noc ešte to ešte nepríde, ale pre istotu som jej niesla čajovú zmes na potlačenie bolesti.
Všetko by bolo v poriadku, keby so mnou nešiel Juraj. Rýchlo sa ku mne priblížil a vytiahol zbraň. V tej tme som na ňu nevidela, ale bola som si istá, že by vedela spôsobiť veľké rany. Opatrne som sa mu dotkla zápästia: ,, Ten krik prišiel z domu pastiera. Jeho žena čaká dieťa.´´
Ešte niekoľko minút ostražito načúval a potom spustil ruku. Keď som zbadala, že už môžeme pokračovať, pridala som do kroku. Skoro som až bežala. Už z diaľky sme videli matné svetlo, ktoré prichádzalo z pastierskeho domu. Videla som, že v dome sú už pôrodné babice. Dvere na dome boli otvorené, čakali ma. V miestnosti bolo dusno a pach potu žien sa miešal s kovovou vôňou krvi.
Úbohé žieňa, bol to jej prvý pôrod. Videla som už veľa pôrodov, ale tento patril pomedzi najbolestivejšie aké som videla. Jedna z babíc ma oboznámila so situáciou a ja som sa hneď pustila do práce. Najskôr som postavila vodu na odvar a potom som rýchlo prebrala košík či tu mám pri sebe dostatok bylín na jednu z zmesí, ktoré dávam ženám pri pôrode. Ale chýbali ešte dve bylinky, ktoré som nemala ako nahradiť. Horúčkovito som premýšľala ako sa k nim čo najrýchlejšie dostať. Vedela som, že bežne ženy nesušia byliny, takže jedine ako som sa mohla k nim dostať bolo sa vrátiť ku mne domov. Ale ako by som to zariadila čo najskôr? Nemohla som predsa rodiacu ženu opustiť. A vtedy mi padol zrak na bledého muža stojaceho v dverách. Zdesene sa pozeral na krvavú scénu pred sebou. Rýchlo som sa k nemu rozbehla.
,, Musíte mi pomôcť!´´ zašepkala som, aby ma ostatné ženy nepočuli. Neodpovedal a tak som pokračovala: ,, Musíte zájsť ku mne domov a doniesť mi sem pár bylín.´´
,, To neprichádza do úvahy! Musím vás chrániť.´´ pevne povedal.
,, Ale tu mi nič nehrozí. Tu ma nikto nebude hľadať! ´´
,, Nie.´´ zostra pokrútil hlavou.
,, Ale ak tam pre to nezájdete tá žena umrie!´´ ukážem za seba.
,, To chcete? Budete ma tu slepo chrániť pred ničím a ona zatiaľ bude umierať?´´
,, Povedal som nie. Pošlite po niekom inom.´´ nedokázala som uveriť svojim ušiam.
,, Anna, kde je váš muž?´´ prišla som k rodiacej žene.
,, V stodole s... s mojou mladšou sestrou.´´ povedala spomedzi zaťatými zubami.
,, Dobre, choďte za ním. Vie kde žijem.´´ otočila som sa k vojakovi.
Chvíľu ma prepaľoval pohľadom a potom sa rýchlo otočil preč. O pár minút sa vrátil spolu s mladým mužom a desaťročným dievčaťom. Podišla som k nim s malým útržkom papiera kam som im napísala názvy bylín.
,, Za mojím domom je drevený domček – to je sušiareň. A hneď za dvermi je polička s vrecúškami. Na všetkých sú vyšité názvy. Nájdete to.´´ podala som im papierik.
,, A prosím, ponáhľajte sa!´´ muž sa rýchlo pozrel na svoju ženu a potom aj s dievčaťom zmizli v tme. Keď som sa vracala k ženám vyhla som sa pohľadu vojaka. Nemám vo zvyku súdiť ľudí a tobôž nie k nim pociťovať hnev. Ale tento človek bol tak bezcitný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?