Bylinkárka - 3.časť

Autor: Lenka Daňová | 21.6.2013 o 21:42 | (upravené 21.6.2013 o 21:48) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  51x

Domov sme sa vrátili až nadránom. Pre mňa to nebolo novinkou, ale pre môjho ochrancu to bol veľmi vyčerpávajúci deň. A potom keď zistil, že ja sa nemienim uložiť na lôžko, jeho chladný postoj ku mne bol ešte väčšmi cítiť. Bolo mi jasné, že keď ani ja, tak ani on si nepôjde pospať. A tak som uvarila čaj. Čaj na dlhý a hlboký spánok. Keď som mu ho precedila a podala podozrievavo sa na mňa pozrel. Povzdychla som si, nebude to také ľahké. Došlo mi, že kým to nevypijem aj ja, tak ani on.



Naliala som si do pohára a otočila som sa tak, aby na mňa mal čo najlepší výhľad. Vtiahla som do úst malý dúšok čaju a imitovala som pregĺganie. Až potom čo sa presvedčil, že to isté pijem aj ja, napil sa. Bol smädný a čaj v ňom zmizol raz-dva. Doniesla som mu celý krčah a ja som sa zatiaľ pobrala vysušiť bylinky. Keď som sa o pol hodinu vrátila, už spal. Usmiala som sa nad tou polohou. Stále sedel na stoličke, hlavu mal položenú na ruke, ktorá ležala na stole a ľavá ruka mu zatiaľ spočívala v lone na noži, čo mal na boku. Potichu som ho obišla a išla som si po svojom. Dnes už nepôjdeme na žiadnu výpravu na lúky. Aspoň mám čas byť na svojej záhrade.

Práve som v záhrade trhala burinu v záhone s bylinkami, keď z dverí na vyletel Juraj. Ani som sa na neho nemusela pozrieť a vedela som, že je nahnevaný. Hnev je silná emócia, tú cítiť na metre.
,, Prečo ste ma nezobudili?´´ soptil.
,, Spali ste.´´ neobzriem sa.
,,No veď práve! Prečo ste ma nezobudili?!´´ kričal na môj chrbát.
,, Povedal som, že ste spali. Ako som mala vedieť, že nechcete spať?´´ posadila som sa na kolená.
,, Mne sa snáď sníva! Nehovorte so mnou ako s malým deckom!´´ už mu navierali žili na čele.
,, Je mi ľúto ak ste to takto pochopili.´´
Na chvíľu bol ticho. Nevedel čo si má o mojom vyrovnanom tóne hlasu myslieť.
,, Dobre! Ale prečo ste tu?´´ zlostne rozhodil rukami.
,, Myslela som si, že dnes by sme mali radšej zostať tu. Nevyzeráte, že by ste zvládol byť celý deň na nohách.´´ zaclonila som si oči, aby som na neho mohla lepšie vidieť.
,, O čom mi tu hovoríte?! ´´ nechápavo som sa na neho pozrela. O čom hovorí on?
,, Mňa porazí... mňa naozaj porazí! Veď je nedeľa ženská! ´´
,, To viem.´´ stále nerozumiem.
,, A čo sa robí v nedeľu?´´ zlostne ma nabádal k odpovedi. Lenže ja som naozaj netušila čo po mne chce.
,, Kriste! Chodí sa predsa do kostola!´´ zakričal na mňa. Rozosmiala som sa. Veľmi som chcela ho nenahnevať ešte viac, ale naozaj som ten smiech nevedela potlačiť. To kvôli kostolu robí také scény?
,, Prepáčte... Ak chcete ísť na omšu môžete...´´
,, Na omšu? ´´ od zúrivosti čo ho pochytila nevedel čo má urobiť skôr. Asi ma chcel udrieť, ale to predsa spraviť nemohol.
,, Áno, na omšu. Veď ste mi predsa vraveli o kostole.´´ bola som zmätená ešte väčšmi. Kam týmto celým mieri?
,, Ja tam nemusím ísť, ale vy! To ste plánovala tam nejsť?!´´ vyvalil na mňa oči.
,, Nerozumiem. Ja do kostola nechodím.´´
Nemo na mňa upieral zrak a ja som vedela, že tak teraz už je naozaj zle. Nie pre mňa, ale pre neho. Zdá sa mi, že každú chvíľu skolabuje. Odrazu sa zviezol na zem a sadol si na udupaný chodníček. Tvár si položil do dlaní a dáky ten čas tak pobudol. Po celý čas sa triasol od zúrivosti. Chvíľu som ho pozorovala, ale potom sa mi to zdalo ako márnenie časom, a tak som sa vrátila k svojej práci. Ale to ho naštvalo ešte viac.
,, Prestaňte!´´ zrúkol. Myklo mnou a zase som sa obrátila k nemu. Bol celý červený, ale tvár naďalej zvieral v rukách.
,, Vy. Mi. Chcete. Povedať. Že. Nie. Ste. Pobožná?´´ pomaly vyslovoval slová a snažil sa potlačiť v sebe hnev, ktorý mu nedovoľoval hovoriť súvisle.
,,Nie. Len vám hovorím, že nechodím do kostola.´´ Ticho.
,, Prečo?´´ slovo na konci predĺžil, takže znelo zdeformovane. Vzdychla som. Nerada hovorím o tejto téme.
,, Nie som kresťanka.´´ Prudký nádych a výdych.
,, Ach. A vy sa divíte, že vás chcú upáliť ako čarodejnicu?´´
,, Ja sa nedivím, to vy.´´
,, Preboha prečo vás máme chrániť? Veď vy ňou ste. Ste čarodejnica!´´ zdesene na mňa pozrel. Uprene som mu pozerala do očí a nevravela nič. Táto situácia pre mňa nie je nová. Opakuje sa často.
,, Prečo ste ticho? Má to byť súhlas?´´
,, Nie. Nie je to súhlas.´´ pokrútila som opatrne hlavou.
,, Tak prečo ste ticho?!´´
,, Neviem čo by som vám na to povedala. Verím. Som veriaca, mám v sebe vieru. Ale neverím v kresťanskú vieru. A ani žiadnu inú, čo sa vyznáva vo svete. Preto nechodím do kostola, nemám tam čo robiť. Radšej som tu, kde to má zmysel.´´ pomaly a v pokoji vysvetľujem. Neprerušuje ma, len pochybovačne ma pozoruje.
,, Ale boh je len jeden. A to tento. Nemáte akého iného boha vyznávať, pretože neexistuje iný. Tak mi povedzte prečo v neho neveríte? Ste pohanka? ´´ posledné slovo precedil medzi zubami.
,, Nie som pohanka. ´´
,, Tak prečo tam teda nechodíte?´´ skríkol. Ľudia sú zlí, keď nerozumejú druhým.
,, Už som vám to povedala. Prečo by som tam chodila a počúvala, tvárila sa, že tomu verím? Veď to je pokrytectvo. Neklamem predsa druhých a ani seba.´´ dochádzala mi trpezlivosť. Zbytočne sa o tomto rozprávame.
,, Ale do kostola predsa musíte chodiť! Musíte!´´
,, Prečo?´´
,, No proste musíte! ´´
,, Neodpovedali ste mi. Myslím, že ani vy to neviete prečo tam musíte chodiť.´´ vytrhla som ďalšiu burinu. Nenávistne sa na mňa pozrel. Ach, je taký krásny teplý deň a my sa hádame. Nerada plodím zlo.
,, Ach, myslite si čo chcete. Ale čo si o vás pomyslia ľudia? Mohli by vás udať!´´ síce to bol scestný nápad, aspoň sme sa konečne pohli z miesta.
,, Prečo by to robili? Potrebujú ma. Zachraňujem im životy.´´ povedala som pevne. Mne sa nemôže nič stať, som o tom presvedčená.
Škodoradostne sa zasmial: ,, Nebuďte naivná. Ľudia zo strachu urobia všelijaké veci.´´
,, Prepáčte, ale čo chcete počuť? Stále sa točíme okolo toho istého. Nie som kresťanka a nechodím do kostola. Vravíte, že kvôli tomuto som v nebezpeční. Dobre, ale ako to chcete teda riešiť?´´
,, Choďte do kostola!´´ odpoveď prišla hneď.
,, Nie. Už som vám predsa povedal, že tam nechodievam. Počúvate ma vôbec ?´´ postavila som sa. Už toho mám dosť!
,, Ale čo si pomyslia ľudia?´´
,, Ľudia nech vás netrápia. Tí si budú myslieť vždy len to čo chcú. A ak to doteraz vedeli prežiť s bylinkárkou čo nechodí do kostola, tak to prežijú aj naďalej! Už to nemienim rozoberať. A keď vy chcete ísť na omšu, tak choďte. Ale ja nejdem. ´´ odišla som.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?