Tvoj odkaz

Autor: Lenka Daňová | 22.6.2013 o 20:36 | (upravené 22.6.2013 o 20:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  61x

Biele plátno ako snehová pláň. Stojíš pred ňou a bojíš sa kráčať cez ňu. Možno je to strach z ozveny tvojich krokov a možno zo šliap čo po tebe zostanú. A tak keď berieš štetec do svojich prstov, najskôr len opatrne a jemne, ako keby si sa snažil uchrániť svoje tajomstvá pred svetom.


Bledé štetinky štetca sa pomaly približujú k čírej vode. Priam cítiš ako sa ponára. A hneď ako sa dotkne dna, tvoj strach akoby odplával. Hladina sa sčerí a tak aj tvoje pocity. Telom ti prebehne tisíc emócií naraz. A ty premýšľaš, premýšľaš ale srdcom. Čo dnes povieš svojmu svetu. Svetu plnom tieňov a pascí? Komu necháš odkaz, komu pošepkáš nápad? A či nádej? Snáď nádej a radosť by pomohla tomuto svetu. Svetu, ktorý panuje všade na okolo. Ale ti v ňom nežiješ. Nie, ty len prechádzaš ako hosť cez izby. Síce sa pozeráš a kývaš hlavou, nedotýkaš sa. Necháš všetko tak ako leží a ty si aspoň nezašpiníš ruky. Pretože tento svet, svet ktorý sa dobýja do tvojho je skazený. Pokazili ho ľudia, ľudia ktorí nepochopili o čom to celé je. Nie je to o peniazoch a drahých veciach, dokonca ani o vzdelaní. Tento svet sa nám snažil pomôcť, ale my, my sme sa od neho odvrátili a začali sme zle. Miesto lásky a šťastia plodíme zlo a nenávisť. Tak povedz, aký odkaz necháš pre tých čo vidia len čierno-bielo?
Nadýchneš sa. Tvoje srdce plače nad tou tragédiou. Ľudia zabudli byť šťastnými. Ale ty nie! Ty miluješ svoj svet. Aha! Tak im ho opíš! Tak zanechaj v snehu svoju farebnú stopu. Svoj odkaz tým, čo sa raz vydajú cez tú pláň.
Štetec poláska hustú farbu. Nežne sa jej dotýka, ako Madona svojho dieťaťa. Prehŕňa sa v nej ako priateľka vo vlasoch svojich milých. Naberá si znej, ako si naberajú deti z lásky svojich mám. Chvíľu pozoruješ ako farba so štetcom sa navzájom prepletajú, tak ako manželia v svojej láske. Navždy spolu. A tak je to správne.
A s výdychom z tvojich pier sa štetec dotkne snehovej pláne. Prvý dotyk je priam hanblivý. Ale potom už nadobudne istotu – už je vo svojom živly. Prudko prebehne strohou bielou! Jasná červená farba sa jagá na plátne. Zdá sa ti akoby svet krvácal. A nie je to pravda?
Odrazu, ale ťahy štetca sú jemné, zaobľujú sa, prinášajú úľavu. Z krvi zeme sa farba pretaví na jemnú oranžovú a potom zapúšťa korene v symbole žltej. Nádej na lepší svet. Nádej na tvoj svet v súlade s pochopením. Lenže tvoj svet nežiari len plameňmi, tvoj svet je ukrytý v hĺbkach prírody, v lone matky zeme. A tak sa rozoženieš a tvoríš lesy a pláne. Buduješ pohoria a polia. Znova staviaš na nohy tvoju rodnú zem. Maľuješ to o čom tvoje srdce spieva. Tvoríš to čo v tebe oddávna bdie a prediera sa na slobodu. A ty sa nebojíš povedať to. A na plné ústa. Toto je tvoj odkaz. Odkaz svetu, ktorí sa snaží zvalcovať tvoj.
A tam v hĺbkach večerného lesa svieti nádej. Tvoja nádej, tvoja láska k ostatným. Síce okolo stojí hustý les, nedobytná bastila, tvoji ľudia si k tebe cestu nájdu.
Zrazu tu už nestojí pred tebou snehová pláň. Ale rozkvitnutá letná lúka. Tvoja stopa. Tvoj odkaz. Tvoja láska k svetu.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?