Pokoj

Autor: Lenka Daňová | 7.7.2013 o 22:02 | (upravené 7.7.2013 o 22:12) Karma článku: 10,99 | Prečítané:  171x

Pokoj. Harmónia a láska. Len občas si na ne nájdeme čas... Niekedy ani za celý deň. Nebolo by úžasné len sa tak vyvaliť na trávu na lúke? A pozorovať nekonečnú modrú oblohu s dúhovými oblakmi? A zahodiť všetky starosti za hlavu?


Len tak ležať uprostred vysokej trávy, počúvať cvrlikot cvrčkov, bzučanie krídiel komárov, cítiť na nahej koži šteklenie trávy... Hm, bolo by to fajn.
Založiť si ruky pod hlavu a škúliť do slnka. Občas pohľadom poláskať okolitú krajinu. A nerobiť nič. Úplne nič! Bez pocitu viny či ostychu. Proste nič. Vypnúť hlavu a konečne začať niečo cítiť. Bez myšlienok sa dá toľko vidieť a zažiť!
Tráva na telo vrhá mihotavý tieň – na jednom zo stebiel sa kolíše vážka, ktorá v mihu vyletí a preletí cez húf komárov. A je mi to jedno. Nech si lietajú miláčikovia, nech si cuckajú moju krv. Ja dnes nerobím nič a nemyslím.
Odrazu zašumí hora oproti mojim vystretím nohám. Nad prehriatou zemou lúky sa prevalí vlhký zemitý vietor. Rozstrapatí vlasy a ide si po svojom.
A hlava je prázdna. Aký fajn pocit. A keď je prázdna a konečne tichá, bez zbytočných poznámok či ponosou, odrazu človek cíti. Cíti život, cíti ten prchajúci okamžik času. Cíti trávu pod sebou, cíti vôňu zeme, cíti teplo svojho tela a možno... možno keď nad týmto všetkým prestane uvažovať začuje aj hlások srdca. Ten pokoj, tú harmóniu, tú lásku.
V prírode je božsky, problémy neexistujú, bolesti prechádzajú. Akoby tá žiariaca zelená vysala všetku zlosť, ako liečiteľ hadí jed z rany.
Ak na chvíľu zavrie ten nepríjemný hlások vzadu v hlave zobák, je  všetko v poriadku. Tak ako má byť. Už nie sú ani pochybnosti – či sa na svet pozerám správne, či si dostatočne pamätám z minulosti, či som nezabudla tváre známych, či žijem dostatočne dobre.
Pokoj. A zrazu zistenie. Zistenie, že všetko klape, všetko funguje. A hlavne správne. Život beží v poriadku aj bezo mňa. . Je mu jedno čo práve robím. A to je príjemné. Nech už urobím čokoľvek stále pôjde život ďalej. Ak zajtra nepôjdem do práce, slnko vyjde. Vtáci budú spievať, ľudia budú dýchať a popritom stihnú aj frflať. Ale život pôjde v pokoji ďalej. Takže pokoj, nestresovať, nefrflať a občas vypnúť hlavu. A všetko pôjde v pokoji ďalej.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja je tréner a medzinárodný horský vodca. Zdolal napríklad aj Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.

DOMOV

Úrazov na svahoch je viac, v Jasnej chcú rozšíriť zjazdovku

Záchranári zaznamenali viac ako 1 400 úrazov na lyžiarskych svahoch.


Už ste čítali?